Vysoké školstvo a alternatívy

Autor: Andrej Krištúfek | 22.5.2009 o 11:05 | Karma článku: 3,74 | Prečítané:  1181x

O reforme školstva, biede na školách, zle nastavenom systéme (žiak=peniaze), ale aj postkomunizme učiteľských štruktúr sa už popísalo veľa. Tento článok bude trochu z iného súdka.

Som denným študentom Fakulty managentu UK a môžem zodpovedne povedať, že keby som len študoval na škole a nerobil nič iné pre svoje vzdelávanie, tak sa ma po promóciách spýtajú na prvom pohovore, čo som robil tých 5 rokov.

Nehovorím, že toto je všeobecne platná schéma pre všetky štúdijné odbory, ale mimo hlavného štúdia je toho dosť veľa, čo sa dá stíhať. Žiak akejkoľvek fakulty UK má napríklad možnosť dať si na ktorejkoľvek inej fakulte voliteľný predmet, ktorý ho zaujíma. Ak má teda niekto ťah na politické vedy môže si dať niečo na Fakulte politických a sociálnych vied a podobne. Ja som si pre svoju neprestávajúcu vášeň k histórii dal predmet Dejiny juhovýchodnej európy na Filozofickej fakulte.

Asi najpočetnejšími aktivitami mimo školy je brigáda, alebo zamestnanie na "menej ako 40 hodín týždenne". Nehovorím, že toto je najlepší spôsob ako sa veľa naučiť, ale aj v tom množstve jednotvárnych brigád sa dá nájsť niečo zaujímavé.

Z môjho pohľadu najvýznamnejšou a najúčinnejšou aktivitou v rámci praktického vzdelávania a formovania zdravého svetonázoru je však neziskový sektor. Viem, že na slovensku slovo neziskový = podozrivý (určite si z toho nejaký zahraniční imperialisti niečo ulievajú), ale aj tento mýtus sa postupne začína rúcať.

Na slovensku existuje množstvo neziskoviek, ktoré robia obrovskú službu nielen verejnosti, ale aj ľuďom, ktorí v nich pracujú. Z ekonomicky a manažersky orientovaných spomeniem organizáciu AIESEC, ktorá sprostredkúva medzinárodné stáže a venuje sa organizovaniu vzdelávacích podujatí (zopár z nich: tu a tu), pričom absolútne všetky procesy riadia a vykonávajú študenti po celom svete, ktorým to poskytuje obrovské kontakty a skúsenosti.

Ďalšou je napríklad Manageria, ktorá vznikla pred rokom u nás na fakulte. V tejto organizácii sa spojili manažéri (nie nadávka) z reálneho života, ktorí chcú vrátit niečo škole, z ktorej vyšli a umožňujú študentom s nimi viesť debaty, pravidelne sa s nimi stretávať a okrem množstva iných aktivít im radia, čo a ako v ich štúdiu a kariére. Aby som nezostal pri všeobecných slovách uvediem pár mien. Miroslav Trnka - ESET, Juraj Šedivý - O2 a mnoho iných, ktorí viedli debaty so študentmi na pôde UK.

Za zmienku určite stojí projekt Juraja Kováča s názvom UNI2010, ktoý má za cieľ "nakopnúť" mladých ľudí smerom k vyššej osobnej efektivite a vlastnému podnikaniu. Pôsobí hlavne na bystrickej univerzite, ale pomerne často organizuje svoje workshopy aj v Bratislave na rôznych podujatiach.

V Bratislave je aj množstvo iných organizácií, s ktorými nemám osobné skúsenosti ako napríklad IAESTE, ktorá sa zameriava na študentov technických odborov.

Vo veľkej miere suplujú teoretické a prinášajú praktické vzdelanie aj podujatia ako Global management challenge, ktoré umožňujú študentom prísť s vlastným nápadom a za pomoci ľudí z praxe ho realizovať.

A v neposlednom rade treba určite spomenúť aj podnikateľský sektor, ktorý často spája hľadanie talentov do svojej spoločnosti s osvetovými a motivačnými prednáškami na školách a konferenciách. Nebudem menovať spoločnosti, pretože každá s veľých firiem sa tomu venuje iným spôsobom a nebolo by dobré ich dávať do jednoho vreca. Za zmienku, ale stojí spoločnosť ACE Enterprise a jej majiteľ Alexander Cimbaľák, ktorí sa venuje zobúdzaniu mladých ľudí veľmi intenzívne aj napriek tomu, že možno skratku CSR (Corporate social resposibility) počul až potom ako ho niekto pochválil, že to robí dobre.

Aby som nebol stále v jednom sektore tak uvediem ešte Klub detskej nádeje, ktorý je jedinečnou organizáciou pomáhajúcou deťom na nemocničných lôžkach. Dobrovolníci ich navštevujú a organizujú pre nich tábory a rôzne aktivity. Pre tých, ktorí chcú mať sociálnu pomoc v popise práce je to okrem samotnej dobrej myšlienky aj skvelý spôsob ako získať prax.

Ak teda niekto nadáva na školstvo, môže mať pravdu a môže školstvo obviňovať za nedostatočnú prípravu na život. Na druhej strane je však na ňom, či zvolí len pasívne bedákanie (ktoré je pre slovákov tak príznačné) alebo sa rozhodne niečo zmeniť a urobí niečo pre svoje vzdelávanie. Nikto mu totiž v reálnom svete neponúkne lukratívne miesto bez toho, aby sa ho nespýtal na to, čo okrem školy dokázal. A nikomu nebude záležať na tom, či tie skúsenosti nadobudol za peniaze, alebo ako dobrovolník, ktorý verí myšlienke.

Pretože aj na slovensku sa dá nadobudnúť praktické vedomosti (tento čláko je len malým výpočtom možností). Nesmie si ale človek klásť otázku "čo z toho budem mať" a myslieť pri tom na peniaze. Tie sa môžu dostaviť potom. Zatiaľ si treba užívať študentský život.

Veľa šťastia

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

KĽDR sa vracia ku Kube, môže jej pomôcť so zbraňami

Spolupráca z čias Studenej vojny sa opakuje, Severná Kórea sa vracia k dávnemu spojencovi.

PLUS

Ako skutočne vyzerá porucha, ktorú má detektív Monk

Dá sa žiť s ustavičným strachom?


Už ste čítali?